Generál Konfederácie Leonidas Polk sa dopúšťa veľkého politického omylu tým, že pochoduje svoje jednotky do Columbusu, Kentucky sa zbavuje Kentuckyho sľúbenej neutrality a spôsobuje, že odborový zákonodarca vyzve vládu USA, aby odvrátila útočníkov.
Kentucky bol pred vojnou ťažko rozdelený. Aj keď v štáte prevládalo otroctvo, nacionalizmus bol silný a unionisti zabránili zvolaniu kongresu, ktorý by zvážil odchod po výpale na pevnosť Fort Sumter v Južnej Karolíne v apríli 1861. Guvernér Beriah Magoffin odmietol vojsko na obidve strany a mimoriadne zasadnutie zákonodarného zboru v lete roku 1861 vydal varovanie armádu Konfederácie a Únie, aby nevymiestnili sily v štáte. Únia aj Konfederácia uznali bláznovstvo vstupu do Kentucky do vojny, pretože by to zvrátilo krehkú politickú rovnováhu na druhú stranu.
Prezident Abrahám Lincoln, rodák z Kentucky, ktorý pozorne sledoval neutralitu štátu, si čoskoro uvedomil, že Konfederácie získavajú zdroje a získavajú vojská od štátu. V troch špeciálnych voľbách, ktoré sa konali v lete, sa však podpora Únie dostala. Vďaka geografickej polohe Kentucky bola permanentná neutralita takmer nemožná. Hlavné rieky horného juhu odtekali do rieky Ohio cez Kentucky a štát mal deviatu najväčšiu populáciu v krajine.
Vojsko z oboch strán začalo stavať opevnenie pozdĺž hranice v úvodných mesiacoch vojny, ale Konfederácia urobila kritickú chybu, keď generál Polk okupoval Columbus v Kentucky 3. septembra. Tento preventívny krok proti silám generála Ulyssesa S. Granta , ktorý čakal cez rieku Ohio v štáte Illinois, sa ukázal ako nákladný pre Konfederácie. Kentuckyho odborový zákonodarca vyzval federálne jednotky, aby vyhnali útočníkov, a 6. septembra obsadil Grant Paducah a Southland pri ústí rieky Tennessee a Cumberland. Boli to životne dôležité pozície, ktoré umožnili Únii v súťaži o Kentucky a Tennessee obrovskú výhodu.
Počas vojny bojovalo za sever asi 50 000 bielych a 24 000 čiernych Kačuckých, zatiaľ čo 35 000 sa pripojilo k juhu.
