V tento deň nemeckí okupanti zastrelili viac ako 300 talianskych civilistov ako odvetu za útok talianskeho partizána na jednotku SS.

Od talianskej kapitulácie v lete 1943 okupovali nemecké jednotky širšie polostrovy, aby zabránili spojencom vo využívaní Talianska ako základne operácií proti nemeckým pevnostiam inde, napríklad na Balkáne. Spojenecká okupácia Talianska by tiež dala do rúk talianske letecké základne, čím by ďalej ohrozovala nemeckú leteckú energiu.

Talianski partizáni (antifašistickí partizánski bojovníci) pomáhali spojeneckému boju proti Nemcom. Talianska rezistencia bojovala v podzemí proti fašistickej vláde Mussoliniho dávno pred jej odovzdaním a teraz bojovala proti nemeckému fašizmu. Hlavnou zbraňou partizánov definovanou zhruba ako príslušník malej mierky „nepravidelnej“ bojovej sily, ktorá sa spolieha na obmedzené a rýchle nasadenie konvenčnej bojovej sily, je sabotáž. Okrem zabíjania nepriateľských vojakov sú základnými taktikami partizánskych útokov aj ničenie komunikačných liniek, dopravných stredísk a zásobovacích liniek.

23. marca 1944 talianski partizáni pôsobiaci v Ríme vyhodili bombu na jednotku SS a zabili 33 vojakov. Hneď nasledujúci deň Nemci zhromaždili 335 talianskych civilistov a odviedli ich do jaskýň Adeatine. Všetci boli zastrelení ako pomsta za vojakov SS. Z civilných obetí bolo 253 katolíkov, 70 židovských a zvyšných 12 neidentifikovaných.

Napriek takýmto neúspechom sa partizáni preukázali ako veľmi efektívny v pomoci spojencom; do leta 1944 imobilizovaní bojovníci znehybnili osem z 26 nemeckých divízií v severnom Taliansku. Do konca vojny talianski partizáni ovládali Benátky, Miláno a Janov, ale so značnými nákladmi. Všetci hovorili, že odpor stratil asi 50 000 bojovníkov - vyhral však republiku.