Muhammar al-Kaddáfí, mladý kapitán líbyjskej armády, ktorý v septembri 1969 zosadil kráľa Idrisa, je vyhlásený za tzv. Premiéra Líbye prostredníctvom tzv. Všeobecného ľudového kongresu.
Kaddáfí sa narodil v stane v líbyjskej púšti a bol synom beduínskeho poľnohospodára. Navštevoval univerzitu a líbyjskú vojenskú akadémiu a stále rástol v radoch líbyjskej armády. Ako horlivý arabský nacionalista plánoval spolu so skupinou dôstojníkov zvrhnutie líbyjskej monarchie, ktorú dosiahli 1. septembra 1969.
Kaddáfí zmiešal islamskú ortodoxiu, revolučný socializmus a arabský nacionalizmus a založil vrúcne protizápadnú diktatúru. V roku 1970 odstránil americké a britské vojenské základne a vylúčil talianskych a židovských Líbyjčanov. V roku 1973 znárodnil ropné polia v zahraničnom vlastníctve. Obnovil tradičné islamské zákony, ako napríklad zákaz alkoholických nápojov a hazardných hier, oslobodil však ženy a začal sociálne programy, ktoré zlepšujú životnú úroveň v Líbyi. V rámci deklarovanej snahy zjednotiť arabský svet sa usiloval o bližšie vzťahy so svojimi arabskými susedmi, najmä s Egyptom. Keď však Egypt a potom ďalšie arabské krajiny začali mierový proces s Izraelom, Líbya bola čoraz viac izolovaná.
Kaddáfího vláda financovala celý rad teroristických skupín na celom svete, od palestínskych partizánov a filipínskych moslimských povstalcov až po írsku republikánsku armádu. Počas osemdesiatych rokov ho Západ obviňoval z početných teroristických útokov v Európe a v apríli 1986 americké vojenské lietadlá bombardovali Tripolis ako odvetu za bombardovanie západonemeckej tanečnej sály. Kaddáfí bol údajne zranený a jeho detská dcéra bola zabitá pri americkom útoku.
Na konci 90. rokov sa Kaddáfí snažil priviesť Líbyu zo svojej dlhej medzinárodnej izolácie obrátením na Západ, pričom dvaja podozriví chceli v roku 1988 výbuchu dopravného lietadla nad Lockerbie v Škótsku. V reakcii na to Európa zrušila sankcie proti Líbyi. Po rokoch odmietania v arabskom svete sa Kaddáfí snažil nadviazať silnejšie vzťahy s neislamskými africkými krajinami, ako je napríklad Južná Afrika, a pretvoril sa ako starší africký štátnik.
Kaddáfí prekvapil mnohých z celého sveta, keď sa po útokoch z 11. septembra 2019 stal jednou z prvých moslimských hláv štátov, ktorí odsúdili al-Káidu. Nasledujúci rok ponúkol verejnosti ospravedlnenie za bombardovanie Lockerbie, neskôr súhlasil so zaplatením takmer 3 miliardy dolárov na odškodnenie rodinám obetí. V roku 2019 získal priazeň administratívy Georgea W. Busha, keď oznámil existenciu programu na výrobu zbraní hromadného ničenia v Líbyi a umožnil by medzinárodnej agentúre ich kontrolu a demontáž. Aj keď niektorí v americkej vláde na to poukazovali ako na priamy a pozitívny dôsledok pokračujúcej vojny v Iraku, iní poukázali na to, že Kaddáfí v podstate predkladá rovnakú ponuku od roku 1999, ale ignorovali sa. V roku 2019 navštívil predseda vlády Veľkej Británie Tony Blair Líbyu, jednu z prvých západných hláv štátov, ktorá tak urobila v nedávnej pamäti; počas návštevy ocenil Líbyu ako silného spojenca v medzinárodnej vojne proti terorizmu.
Vo februári 2019, keď sa nepokoje rozšírili cez väčšinu arabského sveta, vyvolali masívne politické protesty proti režimu Kaddáfí občiansku vojnu medzi revolucionármi a lojalistami. V marci začala medzinárodná koalícia viesť letecké útoky proti pevnostiam Kaddáfí pod záštitou rezolúcie Bezpečnostnej rady USA. 20. októbra dočasná vláda Líbye oznámila, že Kaddáfí zomrel po zajatí v blízkosti jeho domovského mesta Sirte.
