Teritoriálni zákonodarcovia z Wyomingu, motivovaní záujmom o bezplatnú reklamu, než záväzok k rodovej rovnosti, schválili zákon, ktorý dáva ženám právo hlasovať.

Západné štáty viedli národ k schvaľovaniu volebných práv žien, niektoré však mali dosť nechutné motívy. Niektorí muži síce uznali dôležitú úlohu, ktorú ženy zohrávali v pohraničných osadách, iní však hlasovali za volebné právo žien iba na posilnenie sily konzervatívnych volebných blokov. Vo Wyomingu boli niektorí muži motivovaní čírou osamelosťou v roku 1869, na území bolo vyše 6 000 dospelých mužov a iba 1 000 žien a muži z oblasti dúfali, že sa ženy usadia v drsnej a izolovanej krajine, ak im bude udelené právo voliť.

Niektorí vodcovia volebného hnutia mali rozumnejšie dôvody na podporu volebného práva žien. William Bright, teritoriálny zákonodarca, ktorý mal päťdesiatku, mal presvedčivú mladú manželku, ktorá ho presvedčila, že odmietnutie hlasovania ženám je hrubou nespravodlivosťou. Ďalší hlavný podporovateľ, Edward M.Lee, územný tajomník, ktorý roky bojoval za túto vec, tvrdil, že je nespravodlivé, aby jeho matke bolo odopreté privilégium udelené africko-americkým mužom.

V konečnom dôsledku však výzvy na spravodlivosť a rovnosť neprešli legislatívou. Väčšina zákonodarcov z Wyomingu podporovala zákon Bright a Lee, pretože sa domnievali, že by to vyhrálo územie bezplatnej národnej publicity a mohlo by do regiónu prilákať viac slobodných manželských žien. Teritoriálny guvernér John A. Campbell ocenil publicitu tejto politiky a podpísal zákon, čím sa z Wyomingu stalo prvé územie alebo štát v histórii národa, ktorý ženám udelil toto základné právo na občianstvo.