Počas druhej svetovej vojny podpísali predstavitelia rôznych regiónov Juhoslávie prímerie s nacistickým Nemeckom v Belehrade a skončili tak 11 dní marného odporu proti napadajúcemu Nemecku Wehrmacht, Viac ako 300 000 juhoslovanských dôstojníkov a vojakov bolo uväznených. Pri dobytí Juhoslávie zahynulo iba 200 Nemcov.

27. marca 1941, dva dni po tom, čo juhoslovanská vláda podpísala kontroverzný pakt s mocnosťami osi, juhoslovanskí leteckí dôstojníci, ktorým pomáhali britské tajné služby, zvrhli proosovský režim krajiny. V reakcii na to nacistický vodca Adolf Hitler zahájil masívnu inváziu do krajiny, ktorá sa začala 6. apríla bombardovaním Belehradu. Juhoslovanských obhajcov zložených z rôznych politicky nestabilných národností smerovali hordy nemeckých, talianskych, maďarských a bulharských jednotiek, ktoré napadli ich krajinu.

17. apríla sa Juhoslávia vzdala a bola rozdelená, s výnimkou bábkového štátu Chorvátsko, medzi štyri invázne sily Osi. Okupačné jednotky prehĺbili tradičné náboženské a národné rozdiely v regióne a Srbi boli obzvlášť brutalizovaní. Do konca roka sa však objavili dve samostatné hnutia odporu, jedno vedené plukovníkom Dragolyubom Mihailovičom, ktorý bol lojálny exilovej juhoslovanskej vláde, a druhým vedeným Josipom Broz Titom, ktorý bol zložený z členovia nelegálnej Komunistickej strany Juhoslávie.