Počas summitu vo Viedni podpisujú prezident Jimmy Carter a sovietsky vodca Leonid Brežněv dohodu SALT-II, ktorá sa zaoberá obmedzeniami a usmerneniami pre jadrové zbrane. Zmluva, ktorá nikdy formálne nenadobudla platnosť, sa ukázala ako jedna z najkontroverznejších americko-sovietskych dohôd studenej vojny.
Dohoda SALT-II bola výsledkom mnohých nepríjemných problémov, ktoré zostali po úspešnej zmluve o SALT-I z roku 1972. Hoci zmluva z roku 1972 obmedzovala širokú škálu jadrových zbraní, mnoho otázok zostalo nevyriešených. Rozhovory medzi USA a Sovietskym zväzom sa začali takmer okamžite po ratifikácii SALT-I oboma krajinami v roku 1972. Tieto rozhovory však nepriniesli žiadne nové prielomy. Do roku 1979 sa USA a Sovietsky zväz túžili oživiť tento proces. Pre Spojené štáty bola hlavným motívom strach, že Sovieti skákali vpred v zbrojení. Čo sa týka Sovietskeho zväzu, čoraz bližšie vzťahy medzi Amerikou a komunistickou Čínou boli dôvodom na rastúce obavy.
V júni 1979 sa Carter a Brežnev stretli vo Viedni a podpísali dohodu SALT-II. Zmluva v zásade stanovila numerickú rovnosť medzi oboma národmi, pokiaľ ide o systémy dodávky jadrových zbraní. Taktiež obmedzil počet rakiet MIRV (rakety s viacerými nezávislými jadrovými hlavicami). Po pravde povedané, zmluva nerobila nič alebo nič, aby zastavila alebo dokonca podstatne spomalila preteky v zbrojení. V Spojených štátoch sa však stretla s neúprosnou kritikou. Zmluva bola odsúdená ako „výboj“ Sovietom, čo by Amerike ponechalo prakticky bezbrannú proti celému radu nových zbraní, ktoré nie sú uvedené v dohode. Dokonca aj priaznivci kontroly zbrojenia boli o zmluve menej než nadšení, pretože kontrola zbraní skutočne nestačila.
Diskusia o SALT-II na americkom kongrese pokračovala mesiace. V decembri 1979 však Sovieti začali inváziu do Afganistanu. Sovietsky útok účinne zabil akúkoľvek šancu na prejdenie SALT-II, a Carter to zabezpečil stiahnutím zmluvy zo Senátu v januári 1980. SALT-II tak zostal podpísaný, ale neregistrovaný. Počas osemdesiatych rokov sa oba národy dohodli na dodržiavaní dohody, až kým by sa mohli uskutočniť nové rokovania o zbraniach.